História
Predpokladá sa, že tamojšie sídlisko založil šoltýs s roľníckymi usadlíkmi v 14., prípadne začiatkom 15. storočia. Prvá písomná zmienka o obci Nižné Ladičkovce pochádza z roku 1478. Obec patrila panstvu Humenné, neskôr Klobušickovcom a Dernathovcom, jej obyvatelia pracovali na poliach a v lese.
V roku 1622 bola podľa zemepána obec protestantská a nežil tu ani jeden katolík.
V roku 1715 bolo v obci 12 obývaných poddanských domácností. Podľa prvého sčítania ľudu v roku 1787 mala obec 35 domov a 293 obyvateľov, v roku 1828 tu žilo 403 obyvateľov v 56 domoch. V roku 1873 zomrelo v dedine veľa ľudí na choleru a tak v roku 1910 žilo v obci len 257 ľudí.
Do roku 1918 obec administratívne patrila do Zemplínskej stolice.
Počas 2. svetovej vojny bola Nemcami pre partizánsku činnosť čiastočne vypálená.
V minulosti pod obec patril aj majer pani Šimonovej, ktorý stál na mieste terajšej poľovníckej chaty, ako aj Štifova píla (1946), ktorá bola neskôr znárodnená.
Majer pani Šimonovej, ktorej patril aj mlyn, v hospodárskej kríze pred I. svetovou vojnou zbankrotovala, majetky znárodnil štát a určitú časť poľnohospodárskej pôdy odpredal občanom obce do vlastníctva, čím vznikla pozemková spoločnosť DAĽŇA.
V roku 1949 bolo v obci založené roľnícke družstvo, ako prvé v okrese. Následne nato bola v obci vybudovaná strojno-traktorová stanica a boli tu aj prvé okresné dožinky. Kolektivizácia priniesla so sebou aj nemalé problémy, niektorí občania obci boli aj väznení.
Elektrina bola zavedená v roku 1951 a kultúrny dom bol postavený v roku 1956, ktorý bol využívaný na kultúrnu činnosť, ako divadlo, premietanie filmov, tanečné zábavy a iné. Veľkú zásluhu na tomto kultúrnom živote mal vtedajší učiteľ nebohý Andrej Maťaš. Počas jeho pôsobenia bola vybudovaná aj nová škola a bol založený futbalový oddiel, ktorý pôsobí dodnes v okresných súťažiach.
V roku 1962 - 66 bol vyregulovaný miestny potok a v rokoch 1967 - 70 vybudovaný miestny vodovod a vyasfaltované cestné komunikácie.
Symboly obce
Erb
V modrom poli štítu na zelenej pôde zlatý (žltý) sud s čiernymi obručami a striebornými (bielymi) klincami.
Štít: neskorogotický
Podkladom pre tento návrh bola obecná pečať, pochádzajúca z polovice 19. storočia. Odtlačok nedatovaného typária je uložený v Zemplínskom župnom archíve (Borsod-Abaúj-Zemplén-Megyei Levéltár, Zemplén Levíltára) v Sátoraljaújhelyi. Na pečati s kruhopisom A.LADISKOCZ HELYSEG PECSET (Pečať obce Nižné Ladičkovce) je vyobrazený na pôde stojaci sud. Vzhľadom na autentickosť, vek a do istej miery hovoriaci charakter tohto znamenia, bolo odporúčané, aby sa stalo základom, východiskom pri tvorbe obecného erbu.
Vyfarbenie návrhu bolo zvolené tak, aby zodpovedalo základnému pravidlu heraldiky pre používanie farieb a kovov. Neskorogotický štít bol zvolený pre jeho jednoduchosť a veľkú rozšírenosť v mestskej a obecnej heraldike.
Návrh je iba ideový námet, vytvorený na základe rozboru najstaršieho známeho heraldického prameňa (popísanej pečate), teda jedným z podkladov pre vyhotovenie erbu.
Predkladaný návrh sa stal platným erbom obce Nižné Ladičkovce po jeho odsúhlasení obecným zastupiteľstvom.
Vlajka
Pečať
